V rámci európskej dvadsaťsedmičky vlani dosiahlo 17 krajín vyšší schodok
a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika.
Priemerný schodok EÚ bol 6,9 % HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ
dosiahol 90,1 % HDP.
„Slovenská republika dosiahla v porovnaní s priemerom krajín EÚ aj eurozóny nižšie zvýšenie deficitu a dlhu,“ konštatuje
správa z dielne rezortu financií. Najvyšší schodok verejnej správy v
rámci EÚ, a to 11 % HDP, vlani vykázalo Španielsko, druhé skončilo
Grécko s deficitom 10,1 % HDP nasledované Maltou s 9,7 % HDP a
Talianskom s deficitom 9,6 % HDP.
Rezort financií pripomenul, že v roku 2020 vládny schodok aj dlh v
eurozóne v rámci všetkých krajín EÚ v porovnaní s rokom 2019 výrazne
vzrástol najmä z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. V eurozóne podiel
deficitu k HDP vzrástol z 0,6 % v roku 2019 na 7,2 % HDP v roku 2020 a v
rámci EÚ z 0,5 % HDP na 6,9 % HDP. V eurozóne podiel vládneho dlhu k
HDP vzrástol z 83,6 % ku koncu roka 2019 na 97,3 % HDP ku koncu roka
2020 a v rámci EÚ zo 77,2 % HDP na 90,1 % HDP.
Medzi krajinami s najvyšším dlhom sú krajiny s dlhodobo vysokými dlhmi
ako Grécko a Taliansko. Sedem krajín dosiahlo úroveň zadlženosti nad 100
% HDP. Najvyšší dlh verejnej správy v roku 2020 opäť vykázalo Grécko, a
to 206,3 % HDP, Taliansko 155,6 % HDP, Portugalsko 135,2 % HDP,
Španielsko 120 %. Najnižší dlh vykázalo Estónsko, a to vo výške 19 %
HDP, Bulharsko 24,7 % HDP a Luxembursko 24,8 % HDP.